Ráno v Paríži vie byť niekedy kruté. Svetlo, ktoré sa odráža od čiernych bridlicových striech, neodpúšťa nič – ani rozhádzané šaty na dlážke, ani otázky, ktoré visia vo vzduchu ako vystrelené náboje. Camille stála pri okne, zabalená len do mojej košele. Vyzerala v nej krehko, ale pohľad, ktorým prebodávala fotografiu na mojom sekretári, bol ostrý ako čepeľ. Na […]

Sedel som v zadnom rohu baru Les Deux Magots, tam, kde tieň dopadá presne tak, aby ste videli všetko, ale vás neuvidel nikto. V pohári mi perlilo šampanské Krug – ročník, ktorý si pamätá lepšie časy, než sú tie dnešné. Pozeral som na dvere a čakal na Camille. Keď vošla, v bare na sekundu zastal čas. Mala na sebe len jednoduchý trenčkot od Burberryho a […]

Ráno na Rue de l’Université malo chuť čiernej kávy a drahého parfumu. Keď som sa preberal, Matilda a Florence ešte spali – prepletené telá v hodvábnych plachtách od Fretta, obraz, ktorý by aj Caravaggio maľoval s trasúcimi sa rukami. Nechal som im na nočnom stolíku vizitku s adresou môjho hotela a pozvanie na spoločnú poobednú kávu v Café de Flore. […]

Do Paríža som priletel z Ankary v hustom daždi. Ten typ chladného, jesenného dažďa, čo sa neponáhľa vypršať z ťažkých, oceľových mrakov, len ti dá čas rozmýšľať, kde si urobil chybu a prečo sa aj tak chystáš urobiť ďalšiu. Staré parížske letisko Orly ma vypľulo ako dobrého známeho. Bez otázok, bez zbytočného úsmevu. V ruke som mal len pas, veľkú cestovnú […]

Už hodinu čakáme na dráhe letiska v N’Djamene v lietadle pripravenom na štart a cítim, ako mi srdce bije rýchlejšie než zvyčajne — nie zo strachu, ale z očakávania. Nevyzerá to perspektívne. Letisková dráha, i celé mesto sa čoraz viac zahaľuje do tmavožltej hmly. Zreteľne vidím, ako na krídla nášho lietadla sadá jemný, žltý závoj. Púštny piesok zo Sahary […]

Vždy, keď si myslím, že už mám za sebou najosamelejšiu misiu svojho života, príde niečo, čo ma presvedčí o opaku. Ale uznajte – tajne dostať z krajiny človeka, utečeného z pár kilometrov odtiaľto vzdialenej jordánskej väznice, ktorého útek zburcoval celé Jordánsko, to je už sama o sebe scéna, ktorú by normálny človek chcel vidieť len v kine. Ja som však […]

Priletel som z Tel Avivu do jordánskej Aqaby v tom ospalom čase popoludnia, keď sa horúčava len neochotne vzďaľuje z rozpálených plôch letiska. Vzduch tu má osobitý charakter – ako keby sa všade držal pach horúceho železa a slaného mora. Arabské leto je večný test, či to človek ešte zvládne, alebo to už nechá tak a presťahuje sa niekam, kde je klíma vynález, nie […]

Piaty deň v Tel Avive. Vybavil som všetko, kvôli čomu som sem prišiel. Viac túto tému netreba rozvíjať… za ten čas som nasal atmosféru tohto mesta, pulzujúceho svojou typicky nervóznou energiou, premiešanou vôňou vlhkého stredomorského vzduchu, pachu koriandra a neustáleho vedomia, že ste v oku vojnového hurikánu. Nechcel by som tu žiť. Hoci je tu bezpečno, niet tu […]

V sobotu doobeda, v čase, keď sa Gréci v Heraklione práve zobúdzajú, dosadlo naše lietadlo gréckych aeroliniek na horúci betón Tel Avivského letiska Bena Guriona. Okamžite po výstupe z lietadla ma opantal pocit, že som prešiel z dovolenkového oparu kamsi do stredu šachovej partie, kde sú všetky figúrky až príliš živé. Welcome to Israel, sir… Let z Heraklionu bol […]

Je streda, prvého októbra, príjemný teplý podvečer. Vo vzduchu cítiť nezameniteľnú slanú morskú vôňu Stredozemného mora. Večeriam na terase hotela Olive Green v starobylom krétskom meste Heraklion. Od námorného prístavu je to necelých dvesto metrov, takže občasné húkanie lodných sirén či buchot vykladaných lodných kontajnerov dotvára prirodzený kolorit tejto […]