Založ si blog

Benátska noc, alebo ako dámy z Avonu porazili zúrivého Otella

Tie dve navoňané dámy z Kongresu Avon Ladies po mojom boku boli skvelé tanečnice salsy z Benátok. Sľúbil som im, že keď budem mať niekedy cestu severným Talianskom, tak sa u nich zastavím, budeme mať aspoň dobrú príležitosť sa niekedy znovu zabaviť na salse. A stalo sa tak skôr, než som čakal…

***

O rok neskôr som sa nechal nahovoriť na februárový Benátsky karneval. Pri tej predstave, že mám cestovať celú noc zájazdovým autobusom do Benátok, stráviť tam dva dni a noci a potom opäť nazad, mi nebolo nejak do spevu, ale bol to korporátny teambuilding, plne hradený, tak keď musíš, tak musíš…

Ja si to už dokážem vybaviť, zdúchnuť z  firemného večierka…

Ale hneď som si spomenul na Cristinu a Monicu, moje drahé Avon Ladies zo Štrasburskej salsa party, tak som sa im v predstihu ozval, že ich pri tejto príležitosti navštívim a zájdeme večer na salsa party. Ja si to už dokážem vybaviť, zdúchnuť z firemného večierka…

A tak sa i stalo, v jeden piatok nadránom som sa na sklopenom autobusovom sedadle prebúdzal pred Benátkami, s kelímkom horúcej kávy z autobusového kávovaru v ruke, pozorujúc z úzkej cesty ponad lagúnu brieždenie na horizonte. Ubytovanie na dve noci v hoteli, prehliadka mesta, obed, kávička na námestí San Marco… také typické turistické menu, s víziou povinného kolektívneho večerného bašavelu v maskách. Pre mňa nuda, otrepané klišé, z ktorého som sa plánoval vyvliecť a užiť si niečo iné. Salsu s Monicou a Cristinou. Kolegovia však o mojom pláne nemali žiadne tušenie.

Čo najďalej od turistického maškarného šialenstva!

Večer vyrazil náš dvadsaťčlenný kolektív v kostýmoch, maskách a škraboškách do krásneho paláca Veneziano, vzdialeného tristo metrov od nášho hotela, na galavečeru spojenú s maškarným bálom.

***

Ešteže tí najatí miestni benátski animátori v krásnych kostýmoch boli veľmi vkusní, zdvorilí a decentní, ale turisti z celého sveta vo svojich nevkusných, priam maškarných kostýmoch, to bolo hotové panoptikum bizarností, čo si tí ľudia vedia navliecť na seba. Mne to tu všetko pripomínalo postavy zo sovietskej rozprávky Kráľovstvo krivých zrkadiel. Samá falošná hra na noblesu.

A tá kašírovaná plesová scénografia… no, mne to pripomínalo filmovú scénu z diskotéky na vesmírnej lodi v slávnom českom sci-fi filme Ikárie XB1, kde celá posádka iba tak trhano poskakovala na kakofonické tóny futuristickej hudby, až mi to pripadalo ako nejaká uletená zombie party.

Stačilo, ide sa na salsu…

Na toto mám tancovať v Benátkach? A to sa mám ešte tváriť, že ma to baví? Čo som ja nejaký americký turista, odkojený fastfoodom a slaboduchými sitcomami?

Vďaka za tie masky, lebo večera spojená s tanečkami na spôsob našich okresných plesov, v dokonale anonymnom prostredí, mi umožnila po hodine sa najprv všetkým z korporátu poukazovať, spraviť si alibi a pri prvej vhodnej príležitosti sa vytratiť vodným taxíkom cez kanál za svojimi Avon Ladies, Monicou a Cristinou, dole na Lido, do jedného moderného hotela, kde sa konala piatková tanečné salsa party. Čo najďalej od turistického maškarného šialenstva, tak umelého, prispôsobeného turistom, aby sa na chvíľu cítili ako v stredoveku, za Marca Pola a nechali tu kvôli tomu čo najviac euráčov.

Stačilo, ide sa na salsu. Zdúchol som sa brilantne, využijúc bujarú zábavu, medvedí tanec zamaskovaných kolegov a ich nenútenú socializáciu s kolegyňami a ostatnými turistami, podporenú ťažkým červeným vínom.

***

Na druhej strane lagúny, dole na južnom okraji mesta, na Lide s jeho krásnymi plážami, kam som po chvíli dorazil lodným taxíkom z prístavu, to bolo úplne iné. Moderný plážový hotel s veľkou, rozľahlou reštauráciou, kde už z vonka bolo počuť tóny salsy a bachaty, ktoré nikoho nerušili svojou atmosférou. Letná turistická sezóna bola teraz vo februári ešte v nedohľadne, takže ten pokoj, bez prepletania sa pomedzi turistov s nafukovačkami a vozíkmi zmrzlinárov… toto bol predjarný svet sám pre seba. A bez nevkusného maškarného cirkusu na druhej strane lagúny. Tu sa nikto na nič nehral.

Vo vnútri hotela sa už tancovalo a to skutočne, s jemnocitom, bol to priam závan normálnosti.

***

Za ten rok sa moje dve salsové kamarátky zmenili. Obe to boli udržiavané, zrelé štyridsiatky, obe blondíny, ale každá povahovo iná.

Monica, ktorá sa veľmi podobá na blonďavú Agnethu zo skupiny ABBA, bola ešte pred rokom veselou, ba priam rozpustilou ženou, ochotnou sa nechať zaviesť do každej možnej i nemožnej salsovej figúry, teraz však bola vážnou, decentnejšie pôsobiacou ženou. Už netancovala na každú skladbu, už si vyberala, už sa nedala vykrúcať do každej figúry, už uprednostňovala pomalý rytmus, estetiku, pred divokosťou a komplikovanosťou.

Ale inak – No limit

Cristina, ktorá vždy pôsobila ako dáma, ktorú som si za celý ten štrasburský salsový večer nedovolil zaviesť do žiadnej komplikovanej otočky, tak ona naopak, točila sa, ako keby ju poštípala tarantula. Zahodila ostych, spôsoby dámy a vrhla sa do víru divokých rytmov. Pre ňu neexistovalo nič, čo by nezatancovala, obmedzovali ju iba jej veľké prednosti, vychyľujúce ju z rovnováhy. Ale inak – No limit… Vo všetkom.

***

Obe dámy sa totiž minulý rok stihli rozviesť. Ale každá ten svoj rozvod niesla inak. Monica ho stále nevedela spracovať, stále sa v ňom cyklila, premýšľala o správnosti svojho rozhodnutia, pripomínala si pekné chvíle s exmanželom, pochybovala o sebe, bolo to celé pre ňu stále bez východiska. Salsa party brala iba ako prostriedok na občasný únik od myšlienok, ktoré ju po príchode domov opäť čakali.

Vyhorený reaktor, prepálený až do suterénu.

Viem to pochopiť, pred nedávnom som bol na jednej salsa party v Bratislave, prišiel som tam hneď na začiatok, keď tam ešte nikoho nebolo, iba DJ, ktorý autisticky púšťal salsové skladby do prázdnej sály. Hodinu som tam len tak sedel, sám ako kôl v plote, salsa vo mne vibrovala, ale ja som tú energiu nemal s kým transformovať na parkete. Tak sa tá nahromadená energia vo mne prepaľovala ako uránové tyče v jadrovom reaktore, až kamsi do suterénu môjho podvedomia.

A aby ma to dorazilo úplne, za mnou pri stole sedel párik tridsiatnikov, boli zjavne na prvom rande a slečna svojmu novému frajerovi celú hodinu rozprávala o svojom ex-priateľovi, ako ju ten neustále obmedzoval, žiarlil na ňu, manipuloval s ňou… a tento nový, nádejný milenec pri stole len hmmkal, kýval súhlasne hlavou a počúval tieto jej plačky, bez šance ju na chvíľu prerušiť. Po hodine mal už toho dosť, lebo čakal iné smerovanie rozhovoru a možno i čosi viac, tak zaplatil útratu a rozlúčili sa. Slečna iste z podniku odchádzala spokojná, veselá, duševne vyčistená, ako zo sedenia u psychológa, s nádejou na ďalšie rande. Ale podľa chalanovho výrazu, asi už žiadne ďalšie rande nebolo.

A toto som ja musel počúvať celú hodinu, pozerajúc pritom na prázdny parket predo mnou.

Kým konečne prišli prvé tanečnice (salseri štandardne prichádzajú na párty pred jedenástou a odchádzajú až nad ránom), tak za tú hodinu samoty a počúvajúc monológ smutnej slečny, tak som v tej prázdnej tanečnej sále chytil taký hlboký splín, totálnu melanchóliu, že keď konečne dorazila prvá skupina salsistiek, nastajlovaných, pripravených tancovať a baviť sa, prisadnúc si k môjmu voľnému stolu, očami ma vyzývajúc do tanca, tak ja, úplne bez nálady som sa len zdvihol, obliekol kabát a odišiel z rozbiehajúcej sa salsa párty preč. A oni na môj odchod zízali ako na zjavenie. Nechápali. Ale ja som po tom všetkom už mal náladu na bode mrazu. Vyhorený reaktor, prepálený až do suterénu. Nedalo sa. Takže viem, ako sa cítila Monica po rozvode… Opusteno. Prázdno. Vnútorne sama.

Ty už ma opúšťaš?

Naopak Cristina brala svoj rozvod ako sňatie reťaze z krku, lebo jej muž bol poriadny kruťas, ktorý ju nikam nepúšťal, všetky si uňho musela vyprosíkať, i ten štrasburský kongres, pričom on sebe doprial všetko. Žiarlivec, macho, egoista. Aspoň som si to vyvodil z toho, čo mi o ňom povedala. Jej to ale verím, lebo si ju zo Štrasburgu pamätám ako poslušnú, zakríknutú ženu, neustále kontrolujúcu telefón, či jej náhodou nevolal žiarlivý manžel.

Mal som o Cristinu obavy, lebo Monica vravela, že keď spolu cestovali po kongrese zo Štrasburgu vlakom domov do Benátok, tak Cristina každému spolucestujúcemu, ktorý si k nim počas ich dlhej cesty domov do ich kupé prisadol, pri jeho vystupovaní s výčitkou v očiach povedala: … Ty už ma opúšťaš?čo som ti len spravila… ach…

A každý ten neborák ostal s vytreštenými očami v pomykove a nevedel, čo má robiť – previesť sa ďalších sto kilometrov so smutnou blondínou v kupé, s ktorou neprehovoril za celú cestu ani slovo, alebo rýchlo na zastávke vystúpiť a premýšľať ešte dva dni o to, ako to myslela… Každý z tých desiatich obetí jej vtípku z vlaku nakoniec vystúpil, ale každý ostal ako mechom udretý. Aspoň mali o čom premýšľať…

Efekt prázdneho hniezda

Monica i Cristina už obe majú dospelé deti, odídené z domova na univerzity do Ríma a Milána. Efekt prázdneho hniezda, spojený s rozvodom bolo potrebné v ich srdciach nejako zaplniť. A salsa bola pre ne takou samolepiacou páskou, prvou pomocou na ich zranené srdcia.

Tak sme si to všetko po roku na dnešnej salsa party, pri sladkom a podmanivom talianskom Chianti, v prítmí pastelovo žiariacich reflektorov a blýskavých stroboskopov v krásnom plážovom hoteli Venezia 2000, intímne vyrozprávali.

***

Monica si decentne užívala salsu so mnou i s miestnymi tanečníkmi, ktorí pre ňu zdvorilo prišli. Cristina to však dnes večer poriadne prehnala s miešanými alkoholickými drinkami, ktoré sú zradné, lebo keď veľmi tancujete, potíte sa, vysmädne vám a preto potrebujete stále piť, ibaže alkohol sa neodbúrava tak rýchlo, ako by ste chceli. A tak dostala poriadny salónšpic, ktorý skončil zakopnutím s tanečným partnerom a nárazom do dídžejovho pultu.

Benátska Pamela Anderson

Desaťminútová pauza bez hudby, sprevádzaná motanicou okolo opätovného zapájanie káblov do reproduktorov, reštart hudobného tabletu, bola sprevádzaná kombináciou smiechu, hanby, trápneho ticha, nadávok dídžeja a postávajúcich tanečníkov, ktorí boli surovo vyrušení zo svojej emočnej alfa hladiny.

Pre Cristinu večer skončil, lebo po tejto jej exhibícii už s ňou žiadny tanečník nechcel viac tancovať, lebo napriek jej očarujúcim prednostiam nikto nechcel riskovať neželanú pozornosť a hanbu na parkete s kymácajúcou sa benátskou Pamelou Anderson.

***

Keby niečo…

Boli tri hodiny ráno. S Monicou sme decentne zobrali Cristinu medzi seba, zaplatil som útratu, vzali sme si na cestu ešte jednu fľašu červeného Chianti a nenápadne sme sa vyparili zo salsa party. Z prístavu sme sa doplavili lodným taxíkom za pol hodinu domov ku Cristine. Zátoka bola našťastie pokojná. Bola to krásna, priam romantická nočná plavba.

Len si predstavte, ja s dvomi blondínami v najlepšom veku, v módnych kabátoch nad kolená, pod ktorými skrývali jemné saténové šaty, obe vo vysokých lodičkách, plaviac sa na lodi za mesačného svitu, čo viac si môžete želať? Už len zastaviť motor a nechať sa unášať vlnami… iba som sa obával, či Cristina v jej stave nebude kŕmiť rybičky priamo z okna lode, tak sme pre istotu ostali na otvorenej zadnej palube. Pre istotu, keby niečo…

***

Cristina býva v krásnom industriálnom lofte na benátskom ostrove Murano, ktorý jej ostal po exmanželovi.

Hneď, ako sme prišli do vnútra, Monica zaviedla Cristinu do kúpeľne. O desať minút som už počul z obývačky nezameniteľný zvuk sprchy.

Nejaká predstava…? Nebudem vás naťahovať, aby Cristina vo svojom stave nerozbila sprchový kút a neporezala sa, aby sme potom nemuseli bežať na pohotovosť, tak jej Monica asistovala pri jej príjemnej šampónovej sprchovacej aktivite.

Otvoril som si fľašu prineseného Chianti. Za šumu sprchy som pozeral von z veľkého francúzskeho okna, tiahnuceho sa celým priečelím obývačky. Vonku sa začínalo nepozorovane brieždiť, ranné zore na východe nenápadne vychádzali spoza striech okolitých domov.

***

Zrazu počujem štrngotanie kľúčov v zámku dverí. Až mi zabehlo víno, rozkašľal som sa. Do predsiene sa vovalil mohutný bradatý chlap. Vyzeral ako Otello z Verdiho opery.

V tej chvíli som si spomenul na taliansky film Benátska noc v hlavnej úlohe s mladým Jasonom Connerym, synom Seana Conneryho. Bol to prvý soft-erotický film premietaný na sklonku socializmu v československých kinách, na ktorý stáli pred pokladňami nekonečné rady po erotike prahnúcich divákov a vlhká atmosféra v kinosálach bola presýtená takými hormónami, že by nabudili i storočného eunucha.

Spomenul som si presne na tú scénu, keď mladý milenec Jason Connery, vyrušený v najlepšom, prekotne zdrhá cez balkón pred prichádzajúcim manželom svojej milenky, aby si na úteku náhle spomenul, že naňho celú noc čaká ešte jedna milenka, ktorú treba …pohladiť.

Ale ja som nikam nezdrhal, balkón tu ani nebol, iba industriálna presklená stena. A dievčatá neboli mojimi milenkami, ale to nemalo zmysel tomuto rozzúrenému hrubokrkému býkovi Otellovi vysvetľovať…

Keď ma zbadal sediaceho na pohovke s pohárom vína v ruke, zareval:

Cristina!

Bolo počuť hlasný panický výkrik zo sprchy. Otello vpálil do kúpeľňe. Opäť bolo počuť ženský výkrik. Dokonca dvojhlasný.

Renato, già va fanculo!… vrieskala na exmanžela Cristina. Hádka medzi exmanželmi práve začala…

Desať minút som stvrdnutý na pohovke počúval scénky z talianskej milostnej drámy. Ale Cristinin exmanžel Renato dnes nehral presilovku, v ktorú dúfal, stále v sebe živiac predstavu, že mu Cristina stále patrí. Dve ukričané dámy ho zahnali do kúta, vrieskajú naňho a podľa zvukov rozbitých flakónov som pochopil, že po ňom hádžu všetky tie serepetičky, ktoré predstavujú nevyhnutný mobiliár všetkých dámskych kúpeľní.

***

Šokovaný dámskou erotickou scénou, ktorú v sprche Renato zažil, vybehol z bytu so svojim zraneným egom v ruke, hlasne kvíliac, zabuchnúc za sebou ťažké bezpečnostné dvere, až sa na dlažbu vysypala špárovačka zo zárubne.

Ešte dobre, že som nebol v sprche s Cristinou ja, lebo to by iste nedopadlo takto idylicky… to by sme fakt museli volať záchranku a inštalatérsky servis.

***

Dve bosé dámy, zabalené len v bielych uterákoch, ešte s penou na ramenách vyšli po chvíli ticha z kúpeľne, zanechávajúc po sebe na mramorovej dlažbe stopy svojich štíhlych chodidiel, ako Robinsonov otrok Piatok na pieskovej pláži pustého ostrova. Toto bol tak rozkošný pohľad…

Dve krásne, nabudené nymfy, víťazky dnešného nočného súboja pohlaví vyšli z kúpeľne, kde spolu vybojovali svoje spoločné, definitívne víťazstvo nad surovým Otellom.

***

Ja, sediac s pohárom vína v ruke som pozoroval túto ich víťaznú scénu. Cristina mala na perách nenapodobiteľný úsmev víťaza. Konečne sa definitívne odrezala od svojho tyrana. Poslala ho aj s jeho rozsekaným egom natrvalo do péčka.

Z barového stolíka si vzali vysoké vínové poháre na stopke a prisadli si ku mne na pohovku. Nalievam im sladké Chianti… doplna… zaslúžia si. Čin-Čin.

***

Každý večer by mal končiť takto… Benátskou nocou. Len pozor na úrazy z lásky…

.

.

.

.

.

.

Foto: ja, www.google.com/maps, pravda.sk

Absurdnosť viedenského surrealizmu alebo Kam sa podeli dokonalí muži

03.05.2024

Sedíme na požičanom katamarane s partiou vedcov z Viedenskej univerzity uprostred Neusiedleru, tohto ledva po krk plytkého sladkovodného jazera na východnom cípe Rakúska, na dohľad od Bratislavy. Hojdáme sa na jeho miernych vlnách, vietor nám slabo pofukuje do bielomodrej plachty. Pomalou plavbou kopírujeme brehy jazera, pokryté nekonečnými šachorinami, tiahnucimi sa pozdĺž [...]

Hosteska z autosalónu

26.04.2024

Kedysi dávno ma bavilo chodievať po autosalónoch. Ženeva, Paríž, ale i taká Bratislava mi prišla vhod. Len tak, popozerať nové modely, trendy, výbavy, ale bez hlbšieho záujmu. Ako nejaké kinečko. Vracal som sa z nich poobede celý ohučaný, so zmixovanými dojmami a štípajúcimi očami z toxických výparov, vychádzajúcich z plastových interiérov nových áut. [...]

Česká spojka v Kapskom meste alebo Nočný výlet s Karlom Gottom

19.04.2024

Sedím v hudobnom klube The Bank na Queen Victoria Street v centre Kapského mesta. Čakám tu na svojich kamarátov, aby som spolu s nimi zo seba spláchol dlho plánovanú misiu, zavŕšenú včerajšou úspešnou akciou v štýle filmu Dannyho jedenástka. Ale toto bola skutočná akcia, žiadna filmová scéna. Čo sme mali nájsť, sme našli, zaistili a náš tím, [...]

Niger / Rusko /

Ruské jednotky vstúpili na leteckú základňu v Nigeri, ktorá hostí americké sily

03.05.2024 09:07

Krok ruskej armády stavia americké a ruské jednotky do tesnej blízkosti v čase, keď sa vojenská a diplomatická rivalita oboch krajín čoraz viac vyostruje v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Jekaterina Sobjanukova

Najbohatšia poslankyňa označila nezamestnaných Rusov za červy a rada by ich videla v pracovných táboroch

03.05.2024 08:00

Jelena Sobkaňuková tvrdí, že veľa ľudí nechce robiť. Bola preto zvedavá, čo si myslia ostatní poslanci o táboroch smutne známych zo Stalinovho obdobia.

rescueranger

Moje príbehy spoza horizontu...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 39
Celková čítanosť: 63869x
Priemerná čítanosť článkov: 1638x

Autor blogu

Kategórie