RescueRanger

Je december 2015. Tu na Arabskom polostrove však nikto na Vianoce nemyslí. Nasadáme do rýchleho hliadkového člna na vojenskej základni v Džibuti. Vypečená betónová plocha prístavu sa chveje od horúceho, nehybného vzduchu. Do úžinu Bab al-Mandab práve vplával náš cieľ, obrovská kontajnerová loď Maersk CHASTINE, smerujúca do jordánskeho prístavného mesta Aqaba. Striedame našu sprievodnú posádku, chrániacu loď pred somálskymi a jemenskými pirátmi.

V súčasnosti už pirátskych útokov nie je veľa, ale z času načas sa nejaké ešte vyskytnú. Kedysi, pred desiatimi rokmi boli prepady a únosy lodí na dennom poriadku, námorníci boli voči nim bezbranní, chránili sa iba lodnými požiarnymi hadicami, snažiac sa pirátske lode potopiť vodou z palubných striekačiek, či plavbou ďalej od pobrežia a vzájomným varovaním sa pred útokmi, ale odkedy začali svoje služby v Adenskom zálive ponúkať ruskí Wagnerovci z blízkych stredoafrických základní a americkí kontraktori z Blackwater, zo somálskych pirátov sa čoraz častejšie stávala bezmenná potrava pre rybičky. A keď sa konečne rozhýbali i európske štáty a začali lodiam poskytovať krytie svojimi vojnovými fregatami s bojovými vrtuľníkmi na palube, piráti sa preorientovali na iný, bezpečnejší biznis – predplatili si vysokorýchlostný internet a zo svojich somálskych slumov začali loviť v mútnych vodách Facebooku osamelé naivné biele paničky, predstierajúc úprimné zaľúbenie, hrajúc role námorných kapitánov či fešáckych dôstojníkov US Army s poctivo pripravenými fejkovými profilmi, s cieľom vybieliť paničkám ich bankové účty.

***

Ale občas nejakí trúfalci na nákladné lode predsa len zaútočia, robia to však už veľmi sofistikovane, za použitia radarov, dronov a odposluchov námornej komunikácie. A aj únik cenných informácií priamo od špedičných spoločností niečo stojí, ale na oplátku dostanú presné informácie o pohybe lodí a ich náklade. A už neútočia nablind na každú loď, vyberajú si len hodnotné ciele, nové, moderné lode, alebo tie so strategickým nákladom, za ktoré bohatý majiteľ rád zaplatí výkupné.

***

V najužšom mieste dvadsať kilometrom širokej úžiny je prístav a francúzska vojenská základňa Džibuti. Odtiaľto smerom na sever sú už plavby bezpečnejšie. Somálski piráti to dobre vedia, že tadiaľto sa do Červeného mora neprešmyknú. Tu útočia už iba chudáci Jemenci, ktorí takýmto spôsobom ohrozujú tankery prevážajúce saudskú ropu.

Výsadkovým vrtuľníkom niet kde na palube pristáť, je plne naložená kontajnermi smerujúcimi do jordánskej Aqaby a odtiaľ cez Suez a Gibraltár až na sever Európy. Preto sa plavíme ku kontajnerovej lodi rýchlym bojový člnom, vyzdvihnúť náš zásahový tím, ktorý sa na palubu nalodil pred týždňom v Ománe. A takto posádky ochranných tímov pendlujú medzi prístavmi po pobreží celej Afriky. Lebo nikde to nie je úplne bezpečné. V posledných rokoch sa centrum pirátstva presunulo do Guinejského zálivu v juhozápadnej Afrike. Ale to nie je naša starosť.

Máme strážiť kontrolovanú zásielku kľúčových komponentov pre jordánsku odsoľovaciu elektráreň (tak to stojí v prepravných papieroch), ktorú tam spolu s Francúzmi stavajú Česi. Vojaci ani vojnové lode cudzích štátov do jordánskych prístavov nemôžu vstúpiť, preto v námornej uniforme prvého dôstojníka obchodnej lode spoločnosti Maersk striedam spolu s dvomi kolegami francúzsky zásahový tím. Pekne v utajení. Vie o nás iba česká a francúzska rozviedka.

Chastine je tristopäťdesiat metrov dlhá loď s výtlakom takmer stotisíc ton. Taký stredný kaliber. Zlaďujeme našu rýchlosť s kontajnerovou loďou, z ktorej boku sa za plnej rýchlosti spúšťa lodný mostík. Tá loď je obrovská, s kontajnermi je vysoká ako činžiak. Musíme si dávať pozor, aby nás obtekajúci prúd nevtiahol pod trup. Osem po zuby ozbrojených mužov z jednotky SAED s plnou poľnou zostupuje na rýchly čln, zdravíme sa, na viac nie je čas. My, traja muži v dôstojníckych uniformách obchodného loďstva nastupujeme na palubu. Máme so sebou iba osobné zbrane, pre istotu.

Na mostíku sa vítame s kapitánom lode a jeho lodnými dôstojníkmi. Ukazujú nám naše kajuty. Vysielačkou nadväzujeme spojenie so základňou v Džibuti. Potvrdzujeme bezpečné nalodenie.

Rotácia prebehla úspešne. Je čas na bližšie zoznámenie sa. Na palube má byť prítomná styčná dôstojníčka českej rozviedky, ktorá monitoruje zásielku až do miesta vyloženia v Aqabe. Žena na lodi… Ale tie povery už dávno neplatia. Dnes už rozhoduje biznis, nie poverčivosť.

Žiadna sladká cica-mica…

Elen. No…, musím vám povedať, čakal som nejakú mužatku s hrubým hlasom a chôdzou námorníka, ale táto žena mi vyrazila dych. Sto sedemdesiat centimetrov blonďavej krásy, veľké, dokonale tvarované ústa so žiariacimi zubami, ale nie je to žiadna sladká cica-mica, naopak, vytrénovaná Angelina Jones, ibaže v blond vydaní.

O tom, že sa medzi chlapi nebojí pohybovať, som sa presvedčil za chvíľu, kedy bola posledná možnosť vyskúšať si ostré streľby z guľometu, ktorý ostáva pre každý prípad na palube.

Posledná možná strelecká skúška na voľnom mori, v teritoriálnych vodách je to už zakázané.

***

Guľomet jej pristane…

Sledujem Elen z kapitánskeho mostíka. Stojí pod nami v krátkych safari bermudách, vojenských púštnych topánkach, zelenom tričku a streleckých rukaviciach, v rukách drží ľahký český guľomet PZD 556, opretý na dvojnožke o bočné zábradlie. Ten guľomet veľmi pristane k jej vyrysovaným, opáleným rukám, akoby ho nosila ako módny doplnok namiesto kabelky.

Naširoko rozkročená Elen sústredene zospodu nasadí plný zásobník a obtiahne uzáver. Čaká. Od môjho kolegu dostáva povel k paľbe na červenú bóju vyhodenú katapultom, ktorá zasvišťala vzduchom a s čľapotom dopadla sto metrov napravo od lode.

Cvak, cvak, cvak,

Elen zamieri. Pááál. Strieľa krátkymi dávkami, gejzíry vody sa ako morský had v špirále približujú k bóji. Zásah, opäť zásah. Bója sa pohupuje vo vlnách. Elen vyhadzuje prázdny zásobník, ktorý s cinkotom dopadá na kovovú palubu a rýchlo prebíja za plný zásobník. Obtiahne uzáver, strieľa, držiac spúšť stále stisnutú, tentoraz páli bez prestávky, voda okolo bóje strieka do výšky, Elen do toho ohlušujúceho rámusu kričí cez zatnuté zuby ako Rambo vo vietnamskej džungli. Bója poskakuje od zásahov guliek sem a tam, odletujú od nej kusy červeného plastu.

Cvak, cvak, cvak, zásobník je konečne prázdny. Bója ešte chvíľu poskakuje na vlnách, naberá vodu, až sa nakoniec potápa ku dnu.

***

Elen sa svojimi veľkými ústami usmieva, odbavená aspoň na týždeň. Jej prepotené olivovo zelené tričko zvýrazňuje jej krivky. Stojí po členky uprostred prázdnych, dymiacich nábojníc. Vyhadzuje prázdny zásobník, dvakrát potiahne uzáver a cvaká naprázdno spúšť. Zaisťuje zbraň, pokladá ju na palubu. Hlaveň je rozžhavená do červena. Ešteže vezieme kontajnery s tovarom a nie stlačený zemný plyn.

U posádky, ktorá sa na toto strelecké číslo prišla pozrieť, vzbudzujú Elenine napumpované bicepsy a odhodlaný pohľad rešpekt. Tí si dnes večer na nič netrúfnu.

Odchádzam za Elen do kajuty. Zajtra pristávame v jordánskom prístave Aqaba. Je čas pripraviť sa na vykládku našej zásielky a dohodnúť ďalší postup.

***

Posledná noc na palube. Tmavá obloha je posiata miliardami hviezd, jasne vidíme pásy Mliečnej dráhy. Po palube pofukuje teplý vánok, dieselové motory monotónne dunivo pradú. V diaľke na horizonte sem-tam vidíme svetlá riedko osídlených pobrežných osád. Romantika arabskej noci… V Európe rozsvecujú vianočné stromčeky a my sa tu plavíme po mori medzi dvomi vyprahnutými púšťami.

***

Aqaba. Rušné jordánske prístavné mesto, kde akoby zastal čas. Toto mesto má svoj nezameniteľný genius loci, veľký obchodný potenciál, ibaže chýbajú bohatí investori, ktorí by toto strategické mesto pozdvihli na svetovú úroveň. Bohužiaľ súperí s blízkym izraelským Ejlatom a Izraelci majú neporovnateľne silnejšie lobby, aby pritiahli tučné investície.

Ale Aqaba ako arabský prístav má výhodu v tom, že dodávky hocikam do krajín arabského polostrova sa odtiaľto dostanú skôr, než cez prebyrokratizovanú a bezpečnostnými opatreniami prešpikovanú izraelskú hranicu.

***

James Bond v kraťasoch

Na druhý deň poobede pomaly vplávame do prístavu, polhodinu manévrujúc k určenému mólu. Kotvíme, na prístavnej ploche nás už čakajú štyri zakryté vojenské nákladné autá. Lodné žeriavy vykladajú presne určené kontajnery a nakladajú ich na nákladiaky. My zatiaľ podpisujeme papiere – nákladové listy, konosamenty. Elen sa činí, ovláda štyri svetové jazyky, arabčinu nevynímajúc. Dlho pôsobila v Bejrúte na českom veľvyslanectve, koordinovala odtiaľ všetky blízkovýchodné spravodajské operácie českej rozviedky. Chytrá holka. James Bond v sukni, či skôr v kraťasoch…

Netušil som, že ten prehľadový radar má toľko komponentov. Jordánska tajná služba s tým však nerobí žiadne bezpečnostné formality, za bieleho dňa všetko naložili, podpísali, odišli. Vôbec si nerobili žiadne starosti s utajovaním. S Izraelom za chrbtom… Nedivím sa, že prehrali každú vojnu, do ktorej šli. Ale teraz sú to tichí spojenci proti džihádu, takže tu nehrozí prílet žiadneho dronu napeckovaného výbušninou, ktorý by im ten radar nadobro zrušil.

***

Fejkové rolexy

Večer máme voľno. Loď tu bude kotviť až do zajtra. S Elen sme sa večer vybrali do prístavu na miestny trh. Toľko vôní korenia zažijete iba na arabských trhoch, nikde inde. Dali sme si na ulici pečené ryby, ja k tomu ešte jeden kebab, aby som otestoval aj jordánsku kvalitu a šli sme sa poprechádzať trhoviskom. Fejkové rolexy, japonské rádiá, tričká s potlačou – stará tržnicová klasika, ale tu to má inú, autentickú arabskú atmosféru. Toto nie je Miletička, kde sa všetky cetky vozia z vietnamského veľkoskladu na Vajnorskej, toto je originálny arabský blšák. Sem sa všetko vozí zo všetkých končín sveta loďami. Len nechápem, kto ich kupuje, sem zavíta iba zlomok turistov, než do oproti ležiaceho bohatého izraelského Ejlatu. Neviem, z čoho žijú miestni predavači. A možno si ten tovar trejdujú iba medzi sebou v rámci nejakého multi level marketingového systému. A možno iba predávajú zbytky z toho, čo ostane, čo neprepašujú beduínom do susednej Saudskej Arábie.

Kaišmentke

Neriešim. Užívam si exotickú atmosféru originálneho rušného arabského prístavu ako pravý kaišmentke s fejkovými rolexkami na ruke za dvadsať dolárov. Nakoniec som ich kúpil… To sa nedalo odmietnuť. Idú…

***

Misia splnená na výbornú. Na druhý deň ráno sa balíme. Lúčime sa s oficiálnou posádkou Chastine, moji dvaja francúzski kolegovia sa vracajú inou loďou nazad do Džibuti, ja s Elen odchádzame taxíkom do izraelského Ejlatu. A odtiaľ z miestneho medzinárodného letiska do Európy. Elen sa vracia do Prahy, bežným turistickým charterom, dokonale zapadne medzi opálených českých turistov. Ja letím cez Paríž do Viedne. V Paríži chcem pár dní pobudnúť, vychutnať si vianočné mesto.

Ale i tá následná cesta z Paríža do Viedne bola plná prekvapení a nakoniec som aj tak pristál inde. Ale o tom som už dávnejšie písal tu:

.

.

.

Foto: ja, www.google.sk/maps