RescueRanger

Tesne pred Devínom sa počasie konečne umúdrilo. Prestalo pršať a cez mraky sa začalo predierať ostré letné slnko. Pozerajúc na svahy Devínskej Kobyly som si povedal, že na výlet na Sandberg to napriek tomu nie je. Kĺzať sa po rozbahnenom svahu a zabárať sa po členky v mokrom piesku sa mi nechce. To si nechám na lepšie počasie.

Prejdem sa radšej pešo k Cyklomostu slobody, spájajúceho Devínsku Novú Ves a rakúsky Schloss Hof. Teraz po búrke tam nebude ani noha, spravím si aspoň nejaké romantické fotky s oparom, stúpajúcim z lužných lesov bez toho, aby mi zacláňali húfy cyklistov a bežcov. A ak počasie nebude proti, možno sa prejdem až na zámok Schloss Hof na rakúskej strane.

O trištvrte hodiny som bol na úpätí cyklomosta. Veľmi pekná stavba s krásnymi výhľadmi na lužné lesy okolo rieky Moravy.

Ale ten názov… Cyklomost slobody… ten je tak neskutočne gýčový, fádny, otrepaný, až z toho srší mentálna bezmocnosť. Chápem síce dejinné súvislosti, že tadiaľto sa cez zelenú hranicu utekalo na Západ, ale to by sa potom každá diera cez ostnatý drôt mohla volať podobne…

Ale s tým názvom to tak nemuselo byť. Ja vám poviem, ako to v skutočnosti bolo.

***

Keď sa jeden típek hecol…

Iste si pamätáte na tú slávnu anketu o názov mosta, kde mohli bežní ľudia poslať návrhy na jeho názov a o tých najlepších sa potom hlasovalo. A jeden típek sa hecol a navrhol recesistický názov Most Chucka Norrisa. A tento návrh dostal suverénne najviac hlasov a podľa pravidiel súťaže mal vyhrať. Už to teda vyzeralo na oficiálne víťazstvo Chucka Norrisa, ale na poslednú chvíľu to neklaplo. Bratislavskí župní poslanci zrušili samotnú anketu o víťaza mosta a prijali neslaný, nemastný názov Cyklomost slobody.

***

Lenže v skutočnosti to bolo úplne inak.

To v skutočnosti nebolo len tak, že sa nejaký fanúšik akčných filmov hecol a navrhol po Chuckovi Norrisovi pomenovať tento most. Za tou anketou bola veľká európska politika. V skutočnosti to bolo takto:

Na Európskej komisii stále pracuje jedna vysokopostavená slovenská euroúradníčka, pani Zuzana. Priezvisko nie je dôležité. Kedysi dávno to bola vychýrená krásavica, ktorá pózovala i v časopisoch a nástenných kalendároch. V ranej mladosti bola tanečnicou vo folklórnom súbore Lúčnica, s ktorou dokonca vystupovala v rámci kultúrneho programu počas Olympijských hier v Soule v roku 1988. A tu sa priamo na otváracom ceremoniáli hier zoznámila s americkým akčným hercom Chuckom Norrisom, ktorý v tom čase v Južnej Kórei nakrúcal jeden zo svojich akčných filmov. Nejaká iskra tam zjavne medzi nimi preskočila, lebo Chuck Norris ju počas tých pár týždňov zasvätil hlbšie do tajov východnej filozofie. Obaja ostali v blízkom kontakte i po olympijských hrách.

Po skončení svojej tanečnej kariéry sa pani Zuzana stala slovenskou kultúrnou atašé v Bruseli, odkiaľ to mala po vstupe Slovenska do EÚ vďaka svojim kontaktom už len krôčik do svojej vysnenej práce na vtedajšie Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu politiku (DG REGIO). A práve v tom čase Európska komisia schvaľovala financovanie slovensko-rakúskeho projektu cyklomosta cez rieku Moravu, ktorý bol (ako všetko, čo u nás nejak funguje…) spolufinancovaný Európskou úniou. Vtedy si pripomenula svoje dávne priateľstvo s Chuckom Norrisom a vylobovala na riadiacom výbore projektu, aby bol tento most pomenovaný po ňom. Dokonca i jej priamej nadriadenej, vtedajšej eurokomisárke pre regionálnu politiku bol ten názov sympatický.

Američan so zaťatými päsťami v kimone…

A skutočne, most sa mal vážne volať Most Chucka Norrisa, lebo on ako akčný hrdina bol známy z filmov, v ktorých bojoval proti diktátorom. Ako symbol boja proti totalite a výrazný marketingový ťah nakoniec tento názov získal plnú podporu schvaľovateľov projektu. I v projektovej dokumentácii, schválenej Európskou komisiou sa tento názov objavil.

Ostával už iba posledný krok, marketingovo to nejak predať občanom Slovenska a Rakúska. Riadiaci výbor projektu nenapadlo nič lepšie, než anketa…

Tú anketu ako prejav občianskej participácie podporil i vtedajší župan Pavol Frešo slovami: ,,Tak ako sme doteraz všetko budovali pred zrakom verejnosti, takisto sa ideme uchádzať o to, aby názov, ktorý bude mať tento most, bol verejnosťou prijatý“.

Už to vyzeralo na víťazstvo Chucka Norrisa, ale na poslednú chvíľu dolnorakúski regionálni poslanci, ktorí nechceli, aby im nejaký Američan so zaťatými päsťami v kimone vyfúkol výsledky ich úporného snaženia a životnú slávu a tak vytiahli kábel zo zástrčky a Chucka Norrisa vyškrtli z ankety, len aby v hanbe neostali…

– A komu tím prospějete, co?… povedal by súdruh Šebek z filmu Pelíšky.

Ono, tí Rakúšania majú vôbec svojský zmysel pre originalitu a inovácie. Všade je to u nich samá Ulica Márie Terézie, Franza Jozefa, Mozarta, Straussa… Ešteže nič nepomenovali po svojom fúzkatom rodákovi z Braunau…

A výsledok tejto blamáže už poznáte… Slováci ako vždy pred Rakúšanmi sklopili uši a poslušne na župnom zastupiteľstve odhlasovali ten nezameniteľný a originálny názov Cyklomost slobody.

A tak slovenskí regionálni politici porazili Chucka Norrisa 1:0. Prvýkrát v histórii ho niekto porazil. A hneď Slováci…

Lenže v srdciach ľudí aj tak túto anketu vyhral Chuck Norris. On vždy vyhrá každú anketu. Aj takú, v ktorej nesúťaží, to snáď viete…

A občania tiež sklopili uši, povzdychli si a v septembri 2012 sa šli poslušne a bez šomrania pozrieť na slávnostné otvorenie mosta, čeliac oslavným ódam bratislavského župana a vysmiatych slovenských a rakúskych regionálnych politikov v prepotených oblekoch, usmievajúcich sa až po zadné zuby, že ako dobre vybabrali s Chuckom Norrisom.

***

Keby sa Chuck Norris zaťal…

Ale prestavte si, že by sa ten Chuck Norris zaťal, buchol doma po stole a povedal si, že to len tak nenechá. Že nejakí podunajskí dunčovia ho nebudú vodiť za nos.

A nasadol by na lietadlo a v deň otvorenia cyklomosta by v kovbojských čižmách, širokom klobúku a so sebaistým úsmevom, ukazujúc svoj dokonalý chrup, slávnostne vyprsený vstúpil na most. Na svoj most…

Prišiel som otvoriť svoj most…

Tá scéna by stála za to…

Bratislavský župan sa spolu s dolnorakúskym hajtmanom práve chystajú slávnostne prestrihnúť pásku.

Okolo stoja húfy zvedavcov, pred nimi sa nervózne hmýria zástupcovia médií, fotografi cvakajú fotoaparátmi, ako keby mali euro za každé cvaknutie, kameramani svietia svojimi nepríjemne ostrými svetlami politikom do očí, ale oni sa napriek tomu usmievajú ako slniečka na smetisku. Odrazu sa spomedzi davu prederie… Chuck Norris a pomalým, sebaistým krokom sa postaví pred bratislavského župana, primátora Bratislavy, rakúskeho heitmana a dve slečny, spolu držiace natiahnutú pásku.

– Hi, I am Chuck Norris and I came to open my bridge… s neodolateľným úsmevom povie svojim hlbokým hlasom pred stovkami návštevníkov do mikrofónu. Chytí do rúk desaťcentimetrov širokú slávnostnú modrú nylonovú pásku, ktorá by utiahla i osobné auto a šmahom ruky ju pretrhne, až vzduchom lietajú nylonové vlákna.

Regionálni politici stojaci za ním so zvesenými sánkami a vyvalenými očami v tichosti iba pozerajú, ako im práve vyfúkol ich slávu. V hlave si už na tom stavali nasledujúcu volebnú kampaň a do toho im skočil Chuck Norris a spravil im škrt cez rozpočet. Lebo Chuck Norris spraví škrt cez každý rozpočet. Aj cez ten budúci.

***

Škoda, že sa vtedy pred trinástimi rokmi Chuck Norris nehecol. Len si predstavte tie húfy zahraničných turistov, fotiacich sa pred jeho sochami v nadživotnej veľkosti, stojacimi na oboch stranách mosta v póze, ako trhá slávnostnú pásku. Tie sochy by isto zafinancovala Európska komisia, na revanš, keď už prehrala súboj o názov mosta.

Iný kraj, iný mrav…

Obecné pokladnice v Schloss Hofe i Devínskej Novej Vsi by prekypovali peniazmi od turistov. A k tomu si primyslite na rakúskej strane krásne drevené stánky s poctivými dolnorakúskymi špecialitami, Mozartovými guľami, magnetkami zámku Schloss Hof a v pozadí tlmeno hrajúcou ľudovou hudbou, prípadne Mozartom či Straussom.

A na slovenskej strane si primyslite celtové stánky z hliníkových trubiek s otáčajúcim sa kebabom, párkami, teplým pivom, v mikrovlnke zohrievanými lokšami, k tomu kolotoče, jedovato farebné cukrovinky, pančované víno, pochybný burčiak, po ktorom ani nestihnete dobehnúť do kríkov, héliové balóny s Batmanom a do toho z reproduktorov vyrevujúci Senzus.

Iný kraj, iný mrav…

A z okienka kempingového karavanu by po euro za kus predávala fotky s podpisom Chucka Norrisa jeho neter, slovenská herečka Soňa Norisová. Teda… nie je to jeho neter, ale tá predstava…

Ona by na tom zarobila najviac zo všetkých stánkarov. Ani hrať by už v seriáloch nemusela.

***

Ale nič z toho nakoniec nebolo… Ešteže ten Chuck Norris vtedy do Bratislavy nakoniec nepriletel. Čo by sme s toľkou slávou, množstvom zahraničných turistov a ich peniazmi robili…

Veď máme slobodu i s mostom, netreba nám ešte nejakého Chucka Norrisa.

.

.

.

.

.

Foto: pravda.sk, pinterest.com