Sedím v mojej obľúbenej reštaurácii La Rotonde. Camilla sedí pri mne. Dvadsať +, Paríž v očiach, ľahká vôňa parfému Chanel Chance zmiešaná s červeným vínom z Bordeaux. Má na sebe krásne červené šaty na ramienkach, ktoré by aj z kamenej sochy spravili objekt hriešnej túžby. Pozerá sa na mňa tak, že by som bol schopný opustiť vlastné zásady a tváriť sa pritom, […]

Ráno som sa zobudil sám. Poslepiačky som sa snažil nahmatať hebké Camillino telo, ale posteľ bola prázdna. Z obývačky som spoza zatvorených dverí začul nezreteľný, tlmený rozhovor. Kto si nás takto ráno dovoľuje budiť? Poštár? Domovník? Vstal som a podišiel k dverám. Roztvoril som ich. Vzduch v miestnosti by sa dal krájať. Bolo to ako pred búrkou – ticho, horúčava […]

Ráno v Paríži vie byť niekedy kruté. Svetlo, ktoré sa odráža od čiernych bridlicových striech, neodpúšťa nič – ani rozhádzané šaty na dlážke, ani otázky, ktoré visia vo vzduchu ako vystrelené náboje. Camille stála pri okne, zabalená len do mojej košele. Vyzerala v nej krehko, ale pohľad, ktorým prebodávala fotografiu na mojom sekretári, bol ostrý ako čepeľ. Na […]

Sedel som v zadnom rohu baru Les Deux Magots, tam, kde tieň dopadá presne tak, aby ste videli všetko, ale vás neuvidel nikto. V pohári mi perlilo šampanské Krug – ročník, ktorý si pamätá lepšie časy, než sú tie dnešné. Pozeral som na dvere a čakal na Camillu. Keď vošla, v bare na sekundu zastal čas. Mala na sebe len jednoduchý trenčkot od Burberryho a pod ním, ako […]

Ráno na Rue de l’Université malo chuť čiernej kávy a drahého parfumu. Keď som sa preberal, Matilda a Florence ešte spali – prepletené telá v hodvábnych plachtách od Fretta, obraz, ktorý by aj Caravaggio maľoval s trasúcimi sa rukami. Nechal som im na nočnom stolíku vizitku s adresou môjho hotela a pozvanie na spoločnú poobednú kávu v Café de Flore. […]