Ani sme si nevšimli, kedy nás iluzionista a mentalista Ryan Hayashi pri našom stole v bare quebeckého hotela Château Frontenac zhypnotizoval. Vo svojej mysli sme v hypnóze zašli až na koniec hlbokého tunela, všetko to bolo hrozivo skutočné, priam hmatateľné. Normálne sme tejto jeho implantovanej predstave uverili, pochopiac nebezpečnosť zahrávania sa s falošnými spomienkami.
Po tomto eskamotérskom výlete do našej mysle sme už záver nášho večera strávili v bezpečí baru, pri francúzskom víne s našim tajomným hosťom Ryanom, dávajúc si veľký pozor, aby sme opäť neskĺzli do jeho namotávačiek. Lebo slovo je silný nástroj…
***
Len tak naokraj k sile slova… kedysi dávno, v polovici osemdesiatich rokov, keď už v Československu režim strácal u ľudí rešpekt, sa na Morave začali konať legendárne masové púte na Velehrad (podobné, ako sa dnes konajú na Kalváriu v Banskej Štiavnici). Eštebáci zúrili a osobne zastrašovali olomouckého biskupa, odrádzajúc ho od ich organizovania. Na olomouckom biskupskom úrade však pracoval jeho pobočník, Slovák, ktorý ich v predvečer púte začiatkom júla 1985, počas ich nočnej zastrašovacej návštevy priamo v pracovni biskupa, všetkých zhypnotizoval. A nasledujúci deň počas púte, pred zrakmi tisícov veriacich, keď sa biskup v kázni vyjadril proti režimu, eštebáci ukrytí medzi veriacimi vyskočili a šli si uprostred davu poňho. Keď to hypnotizér videl, prikázal organistovi, nech zahrá skladbu Laudate omnes gentes.
A tí štyria eštebáci po jej prvých tónoch padli na zem ako podťatí, pred zrakmi celého davu a ostali tam nehybne ležať. Ostatní prítomní eštebáci ich museli potupne odtiahnuť.
Komunistom sa tento škandál (pre nezasvätených a z iného uhla pohľadu nevysvetliteľný zázrak) podarilo za cenu extrémneho úsilia utajiť, mali totiž vtedy ešte stále monopol na médiá, ale v archíve Ústavu pamäti národa existuje jedno eštébácke video z tej akcie. A ten slovenský hypnotizér sa o niekoľko rokov neskôr, už po páde režimu, stal za KDHákov u deda Pittnera vysokým funkcionárom slovenskej kontrarozviedky. Poznal tie správne vibrácie, ktoré fungujú na ľudí. Ale to len na okraj, o sile slova.
***
Aby Ryan celú situáciu odľahčil, predviedol nám pre pobavenie zopár kúziel z mikromágie. So zápalkami, kartami, pre mňa to však bola iba taká nezáživná krčmová show. Stále som rozmýšľal, kto ho k nášmu stolu vlastne pozval.
Večer už riadne pokročil, bolo načase sa rozlúčiť s priateľmi. François zajtra celý deň fotí novú expozíciu v múzeu, manželia Claudine a Pierre idú ráno do showroomu pre nové auto, bratislavská PR manažérka Lenka zo ZSE musí skoro ráno vyzdvihnúť letenky a lístky pre svojich šéfov na výlet na večerný hokejový zápas do Chicaga a quebeckú speváčku Isabelle čakal o chvíľu vo vedľajšej sále posledný dnešný spevácky výstup, počas ktorého zaspieva kongresovým hosťom zopár melodických šansónov a popových skladieb zo svojho albumu Scènes d’amour .
Tak sme sa srdečne rozlúčili a šli každý po svojom s prísľubom, že sa tu zajtra opäť stretneme v bare. Kongres končí o tri dni, takže tie nasledujúce večery musíme ešte využiť na našu socializáciu. Ktovie, kedy nabudúce sa ešte stretneme.
***
Autobus linky 807
Nasledujúci deň som trávil v meste, po obede som si zašiel na súkromnú hodinu salsy do známej tanečnej školy Salsa Attitude, vycibriť si svoju techniku, lebo som ju už nejaký ten týždeň netancoval. Odchádzajúc zo štúdia som nasadol na autobus linky 807, ktorý ide priamo do historického centra , až na konečnú zastávku, kde sa nachádza môj hotel. Ten vodič, ktorého som mal celú cestu v zornom poli, mi neskutočne pripomínal Françoisa…
Druhý deň večer sme sa opäť zvítali v hotelovom bare. Bezdetní manželia Claudine s Pierrom však neprišli. Telefonovali Françoisovi, že zmenili plány. Nekúpili tú nadupanú športovú Corvettu, po ktorú si ráno šli, namiesto nej si zo showroomu odviezli veľké SUV Suburban, lebo zmenili priority a chcú si predsalen založiť rodinu. Tak potrebujú viac priestoru pre detský kočík. A už na jeho obsahu oddnes začali pracovať, že aby sme to pochopili… A že odvčera prestali fajčiť, nejak sa im ten nikotín zrazu sprotivil.
Hmmm, len tak z noci do rána zmenili priority? No čo, aspoň ušetria peniaze na cigarety, ich budúce dieťa sa im raz poďakuje.
***
Onedlho dorazila nabudená Isabelle. Objednala pre nás fľašu pravého francúzskeho šampanského Dom Pérignon. Pochválila sa, že včera celý večer hovorila… po čínsky! Škoda že sme ju nepočuli.
Dvojník!
Aj François sa tomu divil, lebo pozná jej životopis i tvorbu, Isabelle nikdy po čínsky nehovorila, iba ako dieťa strávila dva roky s rodičmi v Pekingu, ale vďaka znovuobjavenej znalosti čínštiny zvyšok večera strávila obklopená čínskymi manažérmi najväčšieho energetického holdingu v krajine. Plynule s nimi rozpráva po čínsky, s perfektným kantonským prízvukom. Nie je to úžasné, takto z päty, pardon… z hĺbky podvedomia, vytiahnuť roky zabudnuté znalosti čínštiny?
Françoisovi som povedal, že som stretol jeho dvojníka, vodiča autobusu linky 807. Pozrel na mňa a pošepol mi, že to nebol dvojník. To bol skutočne on… Od rána neodolateľne túžil šoférovať autobus, tak poprosil kamaráta, aby ho pustil za volant. Ten riskoval vyhadzov, ale 500 kanadských dolárov do vrecka je dosť na zmenu názoru i na kanadské pomery. Za jednu cestu… A že si spraví kurz vodiča mestského autobusu, bude pre Quebecký dopravný podnik cez víkendy jazdiť. A ešte i dostane náborový príspevok, ktorý mu pokryje i tú kamarátsku výpomoc. Od detstva chcel jazdiť na autobuse…, plní si svoj celoživotný sen.
***
Sakra, toto už nemôže byť náhoda. S čím príde Lenka, ak sa vôbec objaví. Dúfam, že nechcela byť v detstve zdravotnou sestrou a nebehá s tlakomerom po ulici.
Po chvíli prišla, prisadla si celá vysmiata. A že jej sa nič neprihodilo, je v pohode. Vybavila manažérom výlet, sú v Chicagu na zápase NHL, tak má dnes večer kľud, iba musela celú hotelovú izbu poprehadzovať, kým našla firemnú kreditku, ktorou platila za ten ich výlet. Má tam preto neporiadok ako v tanku.
Barbie vybalená zo škatuľky
– Neporiadok? To ti musím hneď upratať, to neexistuje, aby si mala bordel na izbe…Ako žena musíš mať vzorne upratanú chyžu… nástojím na okamžitom vyriešení vzniknutej situácie. Lenka na mňa so smiechom pozerá a súhlasí, aspoň nebude mať zajtra upratovačka námahu.
Žmurkne na Françoisa s Isabellou, odchádzame k výťahu, zatiaľ čo oni sa zahlbujú do rozhovoru o jej tvorbe, konečne si François ako znalec francúzskych šansónov príde na svoje. Nás k rozhovoru nepotrebujú.
***
Dvere výťahu sa pomaly zatvárajú. Výťah sa pohýna. V kabínke hrá podmazový jazz. Zrazu sa Lenka začne vyzliekať, zhodí zo seba kostým, podprsenku i nohavičky a ostáva iba vo vysokých lodičkách. Som z toho úplne šokovaný, čo keď na medziposchodí niekto nastúpi??? A čo kamery vo výťahu, to jej nevadí? Starý výťah ide veľmi pomaly, stúpa poschodiami, tŕpnem, aby ho niekto na medziposchodí neprivolal. Ani neviem, kam sa skôr pozrieť, či na Lenkine prednosti alebo na číslomer poschodí. Lenka stojí vo výťahu vzrušená, trasie sa, užíva si tento adrenalín. Cink, sme na vrchnom poschodí, dvere sa otvárajú. Pred dverami našťastie nestojí žiadny hosť.
Lenka nahlas vzdychne:
– Aaaaach, to bolo vzrúšo, to bol adrenalín… vždy som chcela byť Barbie vybalená zo škatuľky...
***
Vystúpime z výťahu, Lenka kráča nahá po dlhej chodbe, vlniac svojim zadočkom a bokmi ako modelka, len vo vysokých lodičkách, svoje šaty držiac elegantnej v náručí. Prečo musí mať izbu až na konci chodby!!! S trasúcou rukou odomykám jej izbu. Vstupujeme dnu. Ufff, to bol adrenalín. Za toto by nás zavreli…
***
Tak nahá Barbie… podvedomá predstava nahej plastovej bábiky vybalenej zo škatule, predstavujúc si seba samú, znovuzrodenú, čistú, panensky nepoškvrnenú…
Rozhliadnem sa po izbe, má tu bordel ako v tanku. Nahú Lenku nechávam stáť v predizbe, zatiaľ čo ja sa vrhám do upratovania izby. Šaty zavesiť do skrine, vyvetrať, ustlať posteľ, vyleštiť dvoje Lenkine topánky v botníku, vysypať smetný kôš, umyť umývadlo, vyleštiť zrkadlo, vystriekať sprchový kút a záchod. A kde je vysávač??? A žehlička???
***
Teba by som chcela mať doma...
Prešla polhodina. Zvládol som to ako profesionálny čistiť Mr. Proper. Iba hlavu nemám ako on vyholenú ako koleno, tak, ako to majú v móde Slováci.
Lenka sa pomaly oblieka.
– Teba by som chcela mať doma… vraví mi, rozkročená a opretá o dvere.
***
Nastupujeme spolu do výťahu. Chytám ju za zápästia.
– Nech ti to znovu ani nenapadne… hovorím jej vážne.
***
Barbie a Mr. Proper
Vraciame sa do baru k Isabelle a Françoisovi. Spiklenecky sa na nás usmievajú. Keby len tušili, že všetko bolo úplne inak… Barbie a Mr. Proper, to sme teda dvojka, to nám teda mentalista Ryan mal čo vytiahnuť z ranných spomienok.
***
Sbohem a šáteček…
Na ďalší, bohužiaľ už posledný spoločný večer, sa situácia opakovala, opäť sme si spolu večer zašli do hotelového baru, Isabelle si s Číňanmi dokonca cez obed dohodla vystúpenie na októbrovej výročnej konferencii ich energetického holdingu v Šanghaji a oni jej po svojej linke vybavili účasť v najsledovanejšej večernej show čínskej štátnej televízie CGTN. Šikovná žena, čo vie okamžite chytiť príležitosť za pačesy a využiť svoj náhodne nadobudnutý talent na jazyky.
Pred jedenástou večer sa lúčime. Všetkým je nám smutno. Zažili sme spoločný neplánovaný výlet do svojho vnútorného Ja. Niečo takéto sme nepredpokladali ani vo sne.
Tak ešte spoločné foto a sbohem a šáteček.
Lenka mi šepká:
– Ale ty mi môžeš zazvoniť hocikedy, keď budeš na Slovensku. Už si ťa predstavujem v nažehlenej kombinéze a s okennou stierkou na teleskopickej rúčke, ty môj Mr. Proper. Vysávač mám. Hmmm.
***
Občas ju pustím navoľno…
O tri mesiace, na Vianoce sme si všetci zavolali. Tie účinky hypnózy u každého z nás po štvrťroku pomaly odznievajú, presne ako nám povedal mentalista Ryan.
François stihol úspešne absolvovať kurz pre vodičov autobusu a cez víkendy jazdí svoju obľúbenú linku 807 z Pointe de Sainte Foy až do historického centra mesta. Claudine s Pierrom stihli zamiesiť na potomka a za ušetrené peniaze za cigarety si kúpili novoročnú dovolenku na Miami, lebo po jeho narodení si dlho nikam nezájdu. Isabelle pred týždňom vydala v Číne svoj nový CD album.
A Lenka… tá mala po celé tri mesiace tak vyglancovaný byt, že by ho mohli prísť nafotiť do katalógu IKEA.
***
A ja sa s ňou občas, len tak pre zábavu preveziem výťahom, držiac ju pri tom za zápästia. Pre istotu, čo keby jej náhodou bolo vo výťahu príliš teplo… Aj keď, občas ju pustím navoľno…
.
.
.
.
.
Foto: ja, www.google.com/maps/, https://pixabay.com/photos/corridor-tunnel-architecture-escape-2616414
Ponožky v sandálach a tie ešte na vyššom... ...
Celá debata | RSS tejto debaty