Do Frankfurtu sme mali doletieť o desiatej doobeda. Zobudil som sa práve včas na vôňu teplých bagiet, ktoré stewardky práve roznášali spolu s kávou a čajom. Nie sú to zrovna raňajky šampiónov, o tých by skôr mohli rozprávať ony samé, ale niečo teplé ráno do žalúdka poteší nielen ich, ale i cestujúcich po dvanásťhodinovom lete. Počas letu z Kapského mesta, ktorý […]

Pomaly rolujeme po letiskovej ploche, smerujúc na začiatok odletovej dráhy. Tento manéver sa volá „taxi“. Niekedy trvá veľmi dlho, hlavne keď v podvečernej špičke čaká na odlet veľa lietadiel a vy musíte sedieť celý čas pripútaný na sedadle, ani na toaletu si nemôžete odskočiť, ani si nič vybrať z odkladacieho priestoru nad hlavou, iba sedíte, pozeráte, ako sa […]

Do Kapského mesta som priletel po dvadsiatich hodinách letu, v stredu nadránom miestneho času. Spoza presklenej príletovej haly som hľadel na Stolovú horu, kúpajúcu sa v rannom slnku, vychádzajúcom nad oproti ležiacimi pahorkami Stellenboschu, kde sídlia slávne juhoafrické vinárstva. I keď ja osobne nedám z čisto súkromných dôvodov dopustiť na vinárstva v Novej Constantii, […]

Tak som opäť nazad v Európe. Nedalo mi to vám nenapísať, čo za divočinu som za tie horúce letné mesiace zažil. *** Dva týždne strávené so Solingen v Cayenne a Kourou mi pripomenuli, ako rýchlo letí čas. Pred takmer tridsiatimi rokmi to tu vo Francúzskej Guyane vyzeralo úplne rovnako, pribudli iba nové modely citroenov a dacií (vidieť tu jazdiť niečo iné než francúzske […]

Sedím v starožitníctve na námestí poriadkumilovného stredovekého bavorského mestečka Coburg, kde sa práve konajú tradičné mestské slávnosti, pripomínajúce históriu tohto mesta a významného šľachtického rodu Coburgov, ktorý tu kedysi vládli a ktorý spravili pre toto mesto toľko, čo žiaden veľkohubý politik. – Ja vás poznám… vraví mi starožitník so […]

Sedíme na nábreží v tieni oblúkového mosta Ľudovíta I., prekrásneho diela Gustava Eiffela, vynímajúceho sa nad údolím rieky Douro v stredovekom portugalskom meste Porto. Čašníčka nám nalieva vychladené ľahké biele víno Casal Garcia. V orosenom pohári sa zrkadlí panoráma mesta nad nami. Od rieky pofukuje svieži vánok. Solingen sa jemne dotkla mojej ruky. – Ďakujem […]

Je osem hodín večer a ja opäť po roku sedím v reštaurácii brnenského hotela Palace. Tentokrát som tu však pracovne, nie za zábavou, ako minulý rok, keď mi tu počas môjho dídžejovania na brnenskom víkendovom Salsa festivale robila spoločnosť krásna Katka, usmievavá a dlhonohá tanečnica salsy. Tá si za ten uplynulý rok stihla rozbehnúť vlastný biznis s exkluzívnou […]

Pár dní po príchode z austrálskeho Uluru som mal rozbitý spánkový režim, zaprisahajúc sa, že už nikomu nebudem robiť párového terapeuta, lebo ja som si tam prišiel oddýchnuť a nie analyzovať cudzie nefunkčné vzťahy. Na nežnú Joannu a jej necitlivého a majetníckeho manžela Marka som preto veľmi rýchlo a rád zabudol, ich príbeh prekryli moje ďalšie nové zážitky. […]

Svoje dve náhodné známe, slovenské korporátne manažérky som nechal v Singapure s ich pochybnosťami o svojich životných prioritách, ktoré som zasial do ich duší a viac som ich neriešil. Po prílete do Sydney som po dvojhodinovom čakaní v tranzite odlietal menším lietadlom nízkonákladovej spoločnosti Jetstar na zastrčené letisko Ayers Rock uprostred suchého a […]

Sedím v salóniku na letisku v Dubaji a čas do odletu do Singapuru si krátim rozhovorom s dvomi Slovenkami, ktoré som náhodou stretol v lietadle z Viedne. Kým ja to mám namierené ešte ďalej – konečne sa mi naskytla príležitosť vidieť ten červený kameň Uluru uprostred austrálskej púšte, ony končia v Singapure, centra ázijského finančníctva. Do odletu máme dve […]