RescueRanger

Pár dní po príchode z austrálskeho Uluru som mal rozbitý spánkový režim, zaprisahajúc sa, že už nikomu nebudem robiť párového terapeuta, lebo ja som si tam prišiel oddýchnuť a nie analyzovať cudzie nefunkčné vzťahy. Na nežnú Joannu a jej necitlivého a majetníckeho manžela Marka som preto veľmi rýchlo a rád zabudol, ich príbeh prekryli moje ďalšie nové zážitky. Veď sú len jedným z miliardy párov, ktorým to škrípe…

Pár týždňov sa nič nedialo. O dva mesiace, bolo to v sobotu neskoro večer, mi na počítači bliká prichádzajúci videohovor cez Skype. Volá mi Joanna. Aké prekvapenie, nezabudla na mňa, chce sa pochváliť, ako dopadla u hypnotizéra Ryana Hayashiho, ktorého som jej odporučil ako poslednú šancu na zmenu Markovho sebeckého správania, lebo ich vzťah bol kvôli nemu tesne pred krachom.

Celá natešená mi rozpráva, ako pozvali hypnotizéra Ryana na večeru k sebe domov do svojej vily v idylickom quebeckom predmestí Beaumont, rozliehajúcom sa naproti rušnému mestu za Riekou svätého Vavrinca, pričom Mark vôbec nevedel, čo sa v skutočnosti bude diať. Joanna predstavila Ryana ako svojho umeleckého guru z jej partičky milovníkov moderného umenia, ktorou sa obklopuje. S tým, že si za toto sedenie vypýtal šesťsto dolárov, sa mu samozrejme nepochválila…

Keď sa počas večere Ryan nenápadne sústredil na Marka a postupne ho svojim hlbokým, vibrujúcim hlasom vťahoval do hĺbok jeho podvedomia, začali sa diať veci… Hodinová seansa, ktorá nasledovala, mala povahu čistenia zatopenej pivnice po záplavách, vyhadzujúc vrstvu za vrstvou bahna z jeho zanesenej duše.

Ale pomohlo to, Mark sa v hypnóze stával malým dieťaťom, sedel na koberci a hral sa s imaginárnymi autíčkami. Ryan mu v hlave preprogramoval jeho zaužívané sebecké rituály a pretváral ho na ohľaduplného a citlivého človeka.

***

Na druhý deň chodil Mark po dome ako keby mal Alzheimera, nič tu nepoznával, strácal sa v bludisku chodieb, až sa Joanna obávala, že hypnotizér niečo v jeho hlave pomotal. Ale v nedeľu ráno sa zobudila na zvuk vysávača, s ktorým do spálne vpálil Ryan i s pozvánkou k prestretému stolu.

Idylka ako z reklamy, párik v županoch, s horúcou kávou pozerajúci cez veľké kuchynské okno (už boli samozrejme vyglancované) na panorámu Quebecu na druhom brehu rieky.

***

„Dobre investovaných šesťsto dolárov“

Joanna sa cítila ako naša princezná v prezidentskom paláci. Mark je ako vymenený, nežný, citlivý, ohľaduplný, nielen ráno, ale celý deň, celý týždeň, už dokonca celý mesiac. A nehrá to, jeho zamilovanosť a záujem o Joannu je úprimný. Joanna je z neho nadšená. Bolo to dobre investovaných šesťsto dolárov.

***

„Pán Dokonalý“

Počas rozhovoru vidím na obrazovke za Joannou, ako za ňou Mark pobehuje s mopom a vytiera dlážku na chodbe. Zamáva mi do kamery.

Joanna mi píše do riadku pod videohovor, tak, aby to Mark nepočul, že všetko je fajn, len Mark je teraz taký… až príliš nežný, cukrový, sladký, už v ňom necíti sebavedomého, testosterónom nabitého mača, dobyvateľa, ktorý z nej kedysi strhol nohavičky a pleskol ju po zadku.

To by si teraz nedovolil, teraz by ich ešte odbehol poskladať a odložiť vo vedľajšej izbe do skrine a cestou nazad skontroloval zhasnuté svetlo a zamknuté vchodové dvere.

A dvakrát denne jej volá do jej galérie, že čo všetko má cestou z práce nakúpiť a nakedy pripraviť večeru. Dokonca predal nebezpečne silné, športové Camaro, na ktorom sa vozila Joanna a kúpil jej bezpečný a majestátny Land Rover. No skrátka „Pán Dokonalý“. Až príliš.

Ako ten Ken od Mattela. Ale Joanna nie je žiadna plastiková Barbie, je to vnímavá žena so svojimi očakávaniami a potrebami. A Mark teraz ulietava do druhého extrému. Lebo aj príliš veľa pozornosti vie liezť na nervy.

***

„To sa vstrebe samo“

– Čo ti zasa chýba, Joanna? Veď ti jeho arogantné spôsoby neustále vadili a teraz, keď máš doma konečne priam romantického princa a domáceho otroka v jednom, ty chceš nazad svojho starého sebeckého Marka???… vyčítam jej. Ženy fakt nevedia, čo chcú… veď aj Verdiho Rigoletto o tom spieva: La donna è mobile – žena je nestabilná…

– Hmmm, keby iba trochu ubral zo svojej prehnanej starostlivosti…tak trošku…, nechať mi vydýchnuť… a spravila na mňa nežnú grimasu.

Vysvetlil som jej, že to sa vstrebe samo, aj ja so svojimi priateľmi sme boli ešte celý nasledujúci polrok pošahaní z Ryanovej hypnózy, ktorú nám predviedol v quebeckom hoteli Château Frontenac a i ja som následne trikrát týždenne luxoval byt mojej krásnej kamarátky Lenky tak, že by si ho mohli prísť nafotiť do katalógu IKEA, až kým som na sebe nezačal postupne badať ústup účinkov hypnózy a viac než dlážku, prach na parapetoch a šmuhy na zrkadle som si začal všímať jej veľkú posteľ i s neodolateľným obsahom, ktorý skrývala.

Takže všetko má svoj čas… ono to dôjde… Chlapa aj tak nezmeníš, ale môžeš ho usmerniť, aby svoje hormóny využíval ohľaduplnejšie. Treba len nastaviť tie správne mantinely a trvať na nich.

Chápeš Joanna?…

***

Joanna si teda dala odomňa znovu poradiť, rozptýliac jej obavy, žeby sa Mark zmenil na sladkého chlapca natrvalo a začala si užívať každý deň takéhoto obskakovania a nosenia na rukách, s vedomím, že to nie je nastálo. Carpe diem.

***

Ale ono to len tak neskončilo nejakým videohovorom so šťastnou Markovou manželkou. Lebo hypnotizér Ryan sa o tomto našom rozhovore dozvedel a veľmi sa nahneval, že spochybňujem trvalosť účinkov jeho dokonalej hypnózy. Tak mi pripravil takú lekciu, že na šialenom výlete, na ktorý ma telepaticky vyslal, som stretol dokonca samotného Elvisa Presleyho. Lebo on stále žije, o čom ste iste počuli…

Ale o tom nabudúce…

.

.

.

.

.

.

Foto: www.google.com/maps/